Magdaléna Štrompachová (1919 – 1988) maliarka, reštaurátorka výtvarná pedagogička Narodila sa 23. 9. 1919 v Budapešti, rodičom Ferencovi Jozsefovi Drescherovi, učiteľovi hry na husliach a Márii Drescherovej. Jej pôvodné meno bolo Magdolna Drescher, v roku 1935 zmenené na maďarsky znejúce Batkay. Absolvovala štúdiá na Kráľovskej výtvarnej akadémii v Budapešti, počas ktorých so svojimi dielami získala významné ocenenia v rôznych súťažiach. V roku 1946 sa vydala za akademického maliara Ľudovíta Štrompacha a presťahovala sa do Prahy, sa jej postupne narodili tri deti – Monika, Mária a Peter. Popri ich výchove sa venuje i návrhom pre animované filmy vo Filmovom štúdiu Barrandov a ilustráciám detských kníh. 

V  roku 1953 prichádza s manželom na Slovensko, kde najskôr žije v Opatovciach nad Nitrou a v Handlovej, od roku 1957 v Prievidzi. So svojím manželom sa venuje návrhom a realizáciám sgrafít a ďalším výtvarným realizáciám v architektúre, v roku 1964 vystrieda manžela v jeho pedagogickej činnosti na novozaloženom výtvarnom oddelení Ľudovej školy umenia v Prievidzi, kde pôsobí až do roku 1973 Mnohí jej žiaci sú dnes významnými slovenskými výtvarníkmi a sochármi. V 70-tych a 80-tych rokoch sa podieľala na reštaurátorských aktivitách svojho manžela a paralelne komornej výtvarnej tvorbe. 

Od roku 1986 žila striedavo v Bratislave a v Budapešti. Zomrela po ťažkej chorobe 17.11.1988 v Bratislave, kde je aj (cintorín v Ružinove v 3. kruhu) pochovaná. 

Magdaléna Štrompachová vytvorila množstvo výtvarných diel, ktoré sa nachádzajú v Maďarsku, na Slovensku, v Rakúsku a v Nemecku. Od počiatku jej tvorby je pre ňu charakteristický istý lyrizmus, až spiritualita vo výtvarnom podaní zvolených motívov. Sú jednak projekciou jej samej - tém, ktoré prežíva ako žena, matka a mimoriadne senzibilná bytosť . Aj jej zaujatie ilustračnou tvorbou svedčí o jej vzťahu k literárnym námetom, ktoré premieta do výtvarných obrazov s jej vlastným poetizmom. Rovnako citlivosť pre pochopenie detskej duše sa odráža jednak v návrhoch pre animovaný film v čase jej pôsobenia v Krátkom filme Praha, keď vytvorila množstvo kreslených postavičiek a návrhov bábok, jednak v ilustračnej tvorbe pre detské knihy. Zúročila ju aj vo svojej pedagogickej činnosti, keď vo svojich zverencoch dokázala prebúdzať výtvarnú fantáziu a tvorivosť natoľko, že sa pre nich stala nezabudnuteľnou osobnosťou, na ktorú s láskou a vďakou spomínajú doposiaľ a ktorej pripisujú počiatočné impulzy pre ich trvalé zakotvenie vo výtvarnej profesi Voľná tvorba akad. mal. Magdalény Štrompachovej má znaky originality a osobnostnej vyzretosti už od jej študentských čias. Pre jej kresliarsky a maliarsky rukopis sú typické vznosné, jemné, akoby efemérne línie umocňujúce ich lyrizmus, až baladickosť. Aj smutné, baladické motívy sú však podané tak, že navodzujú pocity krásy a vznešenosti. Z obsahového hľadiska premieta do nich témy rezonujúce v osobnosti ženy a spirituálne zameranej bytosti vôbec, ako sú láska, materstvo, viera, vernosť, pokora, obetavosť až obeta vyjadrené v symbolických postojoch figúr i farebnej symbolike. V ich čiastočne abstraktnom a nadčasovom poňatí prechádza z reálnych motívov k motívom sakrálnym – od ženy k anjelskej bytosti, matky k madone, od kultivovane znázorneného ľudského tela, k telu ukrižovaného, v ktorom dominujú farby svetla. Prevažne pastelová farebnosť jej obrazov s dominantnou žltou a modrou umocňuje ich celkovú lyriku, nehu či smerovanie k transcendentnu, k tomu, čo nás v reálnom živote presahuje. V tomto smerovaní možno vidieť i tvorivú koncepciu autorky, ktorá sa vekom znásobuje natoľko, že v nej dominuje čistá spiritualita.  Autorka počas desiatok rokov vytvorila množstvo výtvarných, prevažne figurálnych kompozícií inšpirovaných nielen literárne, ale i vlastným životom. Výtvarné návrhy spracovávala aj v textilných  technikách, najmä v artprotisoch. Tvorba bola jej spôsobom života, formou jej umeleckej sebareflexie a citlivej komunikácie s ľuďmi.